Nárečie  Horných Pršian patrí k bystrickému rajónu stredoslovenského nárečia zvolenského typu (v ktorom sa okrem bystrického výraznejšie vyčleňujú  ešte dva ďalšie  rajóny :  brezniansky a detviansky).

Medzi typické „bystrické" znaky, ktoré sa aj zachovali,  patrí napr .

ü  Nepoužívanie mäkkého :  „ľ"  (Palo, tela, Lupča)

ü  Používanie mužskej koncovky : „ou"  v genitíve plurálu ženských podstatných mien (vela skúškou, za košík hruškou)

ü  Používanie zámena :  kerí

ü  Koncovka" ie"  v tvaroch prídavných mien ( dobrie, dlhie, ...)

ü  Používanie prípony:  „ok „ v zdrobnelinách  ( chlapčok, ujčok)

ü  Používanie koncovky  „ i „ - namiesto spisovného  „e"  ( lavički, do lekárňi)

ü  Používanie slov cudzieho pôvodu - najmä nemeckého v pomenovaní pracovných nástrojov a domácich predmetov

Oproti spisovnej slovenčine sa nárečie odlišuje :

• vhláskosloví : používanie iných hlások v slovách (mäkkosť, tvrdosť , zámena, zjednodušovanie hláskových skupín, spodobovanie )
  • samohlások, dvojhlások ( daska - doska, nahať - nechať, ďelako - ďaleko, svatí - svätí, sňima - snimi, miseť - musieť, boke - boky, velkího - veľkého, kodi - kedy, jedon - jeden, chlapčok - chlapček, namojdušu - namôjdušu, čukoláda - čokoláda, majarún - majorán, uhlia - uhlie, lístia - lístie, visokie - vysoké, prvie - prvé, dobruo - dobré, krajšuo - krajšie, poliouka - polievka, prišiou - prišiel, čuo - čo, živuot - život)
  • spoluhlások ( vareka - varecha, skodi - schody, lakší - ľahší, za mňou - za mnou, kapitáň - kapitán, žeňi - ženy, komíňi - komíny, šutemíňi - koláče, masňí - mastní, prosriedok - prostriedok, ňeská - dnes, vilička - vidlička, dončok - domček, strončok - stromček, ripka - rybka, pravda - prauda, fták - vták)

• v tvarosloví : výslovnosť, zvláštne tvary (skloňovanie, časovanie, ...)
  • podstatných mien (hámrike, fiertuche, haluške na miski, sedeť na lavički, do Bistrici, opítať sa mame, kelko hodinou, zubi do hrablou),
  • prídavných mien (peknuo, dobruo, pekňie dioučatá, spekňíma dioučaťi, ťenkie cverňi),
  • zámien (kto - gdo, chto, nigdo, volachto),
  • čísloviek (tri - opou trach, štiri - opou štirach),
  • slovies (sú - sa, robiu, chitiu som sa ..., ňeni, chojte, bucte, horeť, vraveť, chibí, chibia, oňdiať, vioňdiať,
  • príslovky (dnuká, senká - sem, napredome - pred domom, krajdediňe - na kraji dediny, ťiato - tadiaľto, drelej - prv, teraz, samuo prvuo - najprv, napretochto - predtým, prijenodruhom - pri sebe,
  • predložky (ko mňe, gu mňe - ku mne)
  • spojky ( aňi - ako, bieli aňi cmar, nak - nech)
  • častice (aždaj - azda, horkáže - ale kdeže, nočák, nočag - však )
• v skladbe : odlišnosti
  • častý všeobecný podmet (spávalo sa f kolibe, chodilo sa po svete)
  • opakovanie výpovede (ťi si beťár, aj ti si beťár)
  • nadmerné používanie ukazovacích zámien (ti, ten, takí - ten ti mau takie krivie nohe)
  • úctivé tvary vmnožnom čísle, onikanie (ujčok si radi vipili, pán farár boli fčera ..., starká, dajú mi korunu ?)
  • neživotné podstatné mená ako životné (požičaj mi nožíka!, zoťau velkího smereka)
• vslovnej zásobe : je rôznorodá azaujímavá - používanie cudzích slov pôvodu
  • nemeckého (fišprét, hámrik, šparhelt, švankes, vercajk ... )
  • maďarského ( banovať, beťár, belčou, fiók, sapún, sersám ..., báči, báčik, apík )
  • rumunské (valaské) ( meridzať, klagať, kornúta, šuta, brindza, geleta, fujara)
  • českého (barva, zastidňe, klidňe, stejňe)

Súčasný stav používania nárečia  je ovplyvnený  najmä  týmito faktormi :

ü  častejším stykom so spisovnou slovenčinou prostredníctvom masmédií (rozhlas, televízia, noviny a časopisy) .

ü  zmiernením odstupu mesta a dediny - dochádzanie za prácou

ü  pozvoľným prispôsobovaním  sa nárečového prejavu starších ľudí  spisovnej slovenčine -

Spracoval : Mgr. Peter Klinec

Literatúra :

Krško, Jaromír : Nárečie. In: Monografia obce Nemecká.  Nemecká, Obecný úrad Nemecká - Ústav vedy a výskumu UMB v Banskej Bystrici, 2007, s. 177 - 183.