|
Slovenský raj je krásny po celý rok. Do tejto nádhery sme sa rozhodli ísť v zime, keď pod zamrznutou hladinou počuť bublanie vody, všade sú cencúliky rôznych tvarov a popri tom všetkom v zimnej sezóne nechodia také davy ľudí ako v lete. Toto všetko vám utvorí atmosféru, ktorá vám ešte dlho zostane v srdci.
Turistiku sme zahájili na pumpe na okraji Banskej Bystrice o šiestej ráno. Autami sme sa presunuli do campingu Podlesok, kde sme boli o trištvrte na deväť. Nababušili sme sa a vyzbrojení sme sa vydali na cestu prielomom Suchá Belá. Nikde nebolo nikoho. Pred nami boli len stopy troch ľudí, ktorí ďaleko nedošli, pretože jednému z nich sa šmyklo do najhlbšej vody v okolí a museli sa vrátiť. My sme si dávali lepší pozor ako oni. Opatrne sme prechádzali zamrznutou roklinkou, ktorá bola šmykľavá , ale nepotrebovali sme mačky, stačili nám paličky. Išli sme po potôčiku, ktorý nebol úplne zamrznutý. Všade okolo neho bol čerstvo napadnutý sneh. Bola to mäkučká prikrývka spiacej krajiny.
Pokračovali sme prielomom Malý Kyseľ. Preliezali sme po drevených a kovových rebríkoch. Pod nami sa voda hádzala na skaly a ľad. Špliechala všade navôkol. Na drevených rebríkoch sa šmýkalo. Museli sme si ísť opatrne. Ani sme sa nenazdali a došli sme do Kláštoriska. Chata bola otvorená, tak sme sa šli zohriať dnu. Vošli sme dnu a zistili sme, že je tam veľa ľudí. Našťastie sme nemuseli čakať na voľný stôl, akurát jedna partia odchádzala. Bol čas obeda. Dali sme si teplé jedlo, chvíľku sme si oddýchli a pokračovali sme v túre Kláštorskou roklinou. Zliezali sme dolu rebríkmi. Bol to najťažší úsek celej turistiky, po drevených rebríkoch naklonených dole, na ktorých sa šmýkalo a na ktorých bol napadnutý sneh. Museli sme ísť ešte opatrnejšie ako doteraz. Pridržiavali sme sa skál, sem tam aj paličkou, no našťastie nikto nespadol. Dostali sme sa do Prielomu Hornádu. Išli sme lesnou cestou popri Hornáde a po schodíkoch v skalách nad Hornádom. Bolo to krásne. Netrvalo dlho a došli sme naspäť do Podlesku. Odložili sme si veci do áut a išli sme zakončiť turistiku do neďalekej reštaurácii na pivko. Nebojte sa, šoférom sme povolili len nealkoholické. Vedúci povedali pár „teplých“ slov a nasadli sme do áut. Cesta domov bola príjemná. Z okna sme videli bielučkú cestičku, zasneženú prírodu a pokojné mestečká.
Podvečer sme dorazili do Banskej Bystrice, kde sme sa rozišli a každý šiel svojou cestou. Teraz môžeme spomínať, ako nám bolo krásne, a že to bola akcia, na ktorú sa tak rýchlo nezabúda.
|
Subscribe to RSS Feed
