Bolo to takmer pred dvoma mesiacmi, keď sme sa rozhodovali ísť na Gerlach. Už od malička som tam chcela ísť. Na náš najvyšší vrchol, na miesto, kde sa nedá, až tak ľahko dostať. Celý týždeň sme sledovali predpovede počasia. Stále malo pršať, ale jeden deň sa ukazoval pekne. Celý deň malo byť pekne, až od siedmej večer a potom sa malo začať zhoršovať počasie. Rozmýšľali sme: „Ísť alebo nie? Bude také počasie, aké sa predpovedá?". Nemali sme veľa času na premýšľanie. Buď teraz alebo až ďalšiu sezónu. Bol to posledný vhodný deň tohto roku. Ten deň sme museli využiť. Šli sme. Bol to štvrtok. Kvôli nemu sme obetovali všetok iný program.

Z domu sme odchádzali o trištvrte na štyri, pozbierali sme do auta zvyšných ľudí a šli sme do Tatrier. Celú cestu som spala. Keď som sa zobudila, už sme boli na mieste. Poobliekali sme sa a vyrazili sme. Všade bola tma. Zozačiatku sme išli pri čelovke. Po chvíli začalo vychádzať slnko. Oranžové zore nám osvetlovalo cestu. Kroky som ešte veľmi nevnímala. Bola som rozospatá. Slnko vyšlo hore na oblohu. Nebolo vidieť ani mráčik. Všetci sme boli radi, že sme sa rozhodli ísť. Okolo ôsmej ráno sme dorazili k Batizovskému plesu. Tam nám Milan ukazoval, kade pôjdeme. Cesta z diaľky vyzerala dosť strmo. Jeho rozprávanie prerušoval  silný vietor. Napriek vetru bolo nádherne. Doplnili sme energiu a pokračovali sme pod stenu. Chceli sme ísť cestou do Gerlachovského sedla a z tade na Gerlach, ale nevedeli sme, či by to bolo vhodné. Vietor bol veľmi silný a nárazový. Zo sedla by sme šli po hrebeni, kde by nás mohlo sfúknuť ako plamienok sviečok na narodeninovej torte. Preto sme zvolili jednoduchšiu cestu Batizovskou próbou. Odtiaľ sme sa už istili lanom a liezli sme. Na obed sme konečne dorazili na vrchol. Bol to nádherný pocit. Pozerali sme sa dookola. Nikde nebolo vidieť, niečo vyššie. Celá krajina bola pod nami. Na ten pocit nezabudnem. Zagratulovali sme si, ale to len tak, lebo cesta končí až dole.

Gratulovali sme si. Výlet sa podaril na viac ako podľa plánov. Bolo nádherne. Na túto túru budem spomínať len v dobrom. Budem na ňu spomínať ako na deň, keď sa mi splnil jeden môj krásny sen.