Na úvod fakty: Turistická akcia z tematického celku ,,Obce , doliny a kopce Kremnických vrchov". Prejdená vzdialenosť 22 km, celkový čas pochodu 10 hod , celkové prevýšenie: 820m ,,Tak  mi  ukážte,  kade mám ísť na tú skalu",  spýtala sa odhodlane teta Anka,  keď odišiel  vlak  zo stanice Jastrabá.

Vydali sme sa  neznačenou lesnou cestou popri železničnej  trati k značenému chodníku, ktorý vedie z Bartošovej Lehôtky na Jastrabskú skalu. Po 1,2 km sme prišli  na žltú značku a začali sme stúpať chodníkom k vrcholu. Na skalu sme vystúpili za 1 hod. Pozreli sme si výhľady na údolie Rudnice, Kremnicu, Žiar nad Hronom.  Po 1/2 hodine sme začali zostupovať. Tesne pod vrcholom  sa nachádza skalný útvar, ktorý nám pripomínal veľkú stoličku. Aj keď s problémami, nakoľko bola vysoká, všetci sme si ju vyskúšali a spravili foto na pamiatku. Potom sme už opatrne zišli  späť k železničnej stanici.

,,A prečo by sme nešli až na Pršany, veď mám dobré topánky?!" spýtala sa teta Anka, keď začula šum v kolektíve, či nie je ďaleko až na Pršany.

Po modrej značke sme sa vydali pozrieť si obec Jastrabá, ktorá sa nachádza na trase našej túry.Jastrabá je pekná, slnečná, upravená obec, všade poriadok. Nám však pripadala trochu dlhá. Prezreli sme si pekný miestny kostol- kultúrnu pamiatku. Z Jastrabej,  vždy po modrej značke, sme nabrali kurz Pršany, smer dolina Čierna voda.

,,Hádam ich počkáme", povedala teta Anka, keď sa obzrela po mojej otázke, či nejdeme prirýchlo pri kráčaní hore dolinou.

Zdala sa nám, že je nejaká dlhá tá dolina, a mali sme pravdu. Ale prišli sme k vytúženej odbočke na Brestovú, kde sme si trochu vydýchli a pustili sme sa do strmšieho stúpania po lesnej ceste. Po krátkom čase sme boli na Brestovej, kde sme si dali už trochu dlhší oddych. A bol tu i mobil signál. Zrazu sa už nikomu nezdalo, že to nezvládneme. Blížili sme sa domov. Do Laurín-sedla sme sa dostali za 20 min. a všetci boli nadšení, že  mapa udávala až 25 min. Lesnou cestou popri poľovníckej chatke sme zišli do Badínskej  doliny k odbočke na Pršany.  Po relatívne krátkom čase sme o 17 hod. boli na tlačovke pri vytúženom pivku.

,,Bolo toho dnes dosť", povedala unavená teta Anka,  a dodala:  ,,Včera som bola celý deň sadiť v hore stromčeky, ťažký terén, aj pôda ešte zamrznutá, a už ani ja zasa toľko nevládzem".

A čo je to tá  relativita?  Teta Anka má 81 rokov.

,,Ale do budúcej túry už budem fit", stačila ešte dodať pri rozlúčke.

Foto v galérii